Pre štúdium v zahraničí si bol rozhodnutý určite skôr. Kedy si sa rozhodol pre Oxford? Pre jednu z najprestížnejších univerzít sveta? Čo ťa k tomu viedlo?
Čo sa týka zahraničia, tak až do októbra minulého roka som bol rozhodnutý pre štúdium v Prahe, a to v odbore forenzná analýza, ktorý okrem chémie zahŕňa aj biológiu, právo a kriminalistiku, čo ho robí zaujímavejším, ale zároveň aj náročnejším. A teraz k Veľkej Británii. Prihlášky na vysoké školy vo Veľkej Británii som sa rozhodol podať aj na základe priateľstva, ktoré vzišlo zo spolupráce s LEAF Academy. Po nepriamom a podvedomom presviedčaní som sa nakoniec tesne pred deadlinom rozhodol podať prihlášku na vysoké školy vo Veľkej Británii – nehovorím o Anglicku, pretože jednu prihlášku som si dal aj do Škótska. Podobne ako majú niektoré vysoké školy na Slovensku rovnaké platformy, kde si môžu študenti podať prihlášku, tak aj vo Veľkej Británii existuje platforma s názvom UCAS (Univeristies and Colleges Admissions Service), kde si študent môže podať 5 prihlášok na vysoké školy, pričom cena je v porovnaní s poplatkom za prihlášku na vysoké školy u nás smiešna – 25 libier za všetkých 5 škôl dokopy. Tri z mojich prihlášok putovali do centra Anglicka, a to samotného Londýna na: King’s College – odbor Chémia a dve na Imperial College London – odbory Chémia s výskumom v zahraničí a Chémia so španielčinou pre vedu. Ako som už spomínal, jednu prihlášku som si podal do hlavného mesta Škótska – University of Edinburgh – znova odbor Chémia. Ostávala mi ešte posledná možnosť a keďže som tam videl aj možnosť Oxford, tak som si povedal, že za pokus aj tak nič nedám a následne som si poslednú prihlášku „šupol“ aj tam. Bolo už len treba vybrať správnu College, keďže Oxford pozostáva z viac ako tridsiatich a ja som sa rozhodol pre St John’s College.
Čo obnášalo prijímacie konanie? Čo všetko si musel podstúpiť?
Pfu, aby som sa vôbec dostal k prijímaciemu konaniu, musel som odoslať prihlášku, čo nebolo a nie je také jednoduché ako na väčšine škôl na Slovensku. Súčasťou prihlášky je aj personal statement, list, ktorý som musel o sebe napísať a v ňom na jednej strane popísať svoje úspechy, záľuby, zručnosti, vlastnosti a prečo by toto mala byť škola, kde by som chcel študovať. To však nebolo všetko – podobný list musel byť napísaný aj školou, ktorý ma mal opísať. S touto prosbou som oslovil pani profesorku Semanovú a aj napriek časovej tiesni a nočným hodinám sme to zvládli a prihlášku sme odoslali zopár hodín pred deadlinom, ktorý sme stihli len tak-tak. Okrem toho, na každú jednu školu je potrebný certifikát z anglického jazyka aspoň na vyššej úrovni C1, na ktorý som sa zhodou náhod prihlásil už v septembri. Moje prvé štyri voľby by boli hotové, avšak na Oxford sa požadoval aj TSA1 (Thinking Skills Assessment) test, na ktorý bol deadline v rovnaký deň a dal sa absolvovať v Košiciach (termín bol o dva týždne). Tento test pozostáva z dvoch častí, pričom prvá je zameraná na kritické myslenie a psychológiu a druhá na logické myslenie, hlavne matematiku. Test som úspešne absolvoval. Na základe môjho listu a listu pani profesorky Semanovej ma pozvali na Oxford na pohovor. Pohovor sa konal od 15. do 19. decembra 2019. Všetko bolo neskutočne natesno a som rád, že to vyšlo ako malo. Medzitým mi už prišla aj odpoveď z King’s College, kde ma prijali.
Ako prebiehali samotné prijímacie pohovory?
Čo sa týka samotného pohovoru, tak ten bol dosť stresujúci. Pozostával z troch dvadsaťminútových pohovorov, pričom každý z nich bol zameraný na inú oblasť chémie. Prvý bol z anorganickej chémie a jednou z hlavných tém bolo globálne otepľovanie. Druhý bol z organickej chémie, kde sa cítim najviac doma. Bol zároveň aj najťažší, ale mal som z neho úžasný pocit, keďže som vedel všetko, dokonca aj tie posledné a najťažšie otázky. A tretí pohovor bol z fyzikálnej chémie, respektíve matematika bola hlavnou témou a výpočty odhadom a z hlavy boli toho súčasťou (Takže päťročné prízvukovanie pani profesorky Rúrovej sa ukázalo ako pravdivé a radím vám – všetci, ktorí chcete niečo s matematikou – kalkulačky používajte čo najmenej). Všetky tri pohovory sa začínali ľahkými otázkami a cieľom skúšajúcich bolo dostať sa so študentom za tých 20 minút čo najďalej. Pohovory sa skončili a ja som sa mal pobrať domov, avšak rozhodol som sa zažiť aj vianočnú atmosféru v Londýne, kde som zostal až do 23. decembra a navštívil najznámejšie pamiatky, taktiež aj vianočný zábavný park Hyde Park Winter Wonderland a zakončil som to muzikálovým predstavením Leví kráľ.
Aké si mal dojmy z prijímačiek v historickom prostredí starobylej a slávnej univerzity?
Pravdupovediac, bol som v neskutočnom strese, pretože to bola moja premiéra v Anglicku. Musel som zvládnuť všetko sám, pretože tam nemám nikoho blízkeho a bolo potrebné myslieť na všetko – od leteniek, autobusov, prestupov, dopravy, ale ak si človek všetko dobre naplánuje, nie je sa v podstate čoho báť. Ubytovanie a strava boli zabezpečené univerzitou, a to priamo v škole, v internáte, kde počas roka bývajú študenti. Čo sa týka stravy, a týmto sa zároveň ospravedlňujem svojej mamke, tak tá bola neskutočná. Od praženíc, fazúľ, klobás, džemov a plno iných jedál na raňajky, cez žraloka, tresku či lososa na obed, mimochodom nechýbali dezerty. Čo sa týka budov a architektúry, tak aj keď to možno nie je najkrajšia College v Oxforde (mrknite na Magdalen College), históriu teda dýcha poriadne, keďže bola založená v roku 1555. Rôzne umelecké štýly, upravené trávniky a dokonca aj pavučiny prispievajú k neuveriteľnému pocitu, aký vo mne škola vyvolala. A k tomu to najlepšie – celé to bolo obohatené o vianočnú atmosféru a výzdobu, keďže to bolo tesne pred sviatkami.
